Motto: Homo homini lupus est ? Nie !!! ............................................................................................................................................................

Prajem Ti pekný deň.

Som Ivan

...a chcel by som sa Ťa opýtať toto:
Človeče povedz mi prosím Ťa: "Poznáš veľa ľudí, ktorí sú spokojní s tým ako žijú, ktorí sú spokojní sami so sebou?"
Osobne takých nepoznám veľa...

Stretávam viac ľudí smutných, sklamaných životom, nešťastných a na všetko nadávajúcich, plných beznádeje, ba až zúfalstva. Ako je to možné?
Veď nežijeme vo vojne, nestrieľame sa navzájom a neumierame pri tom...
Drogy, alkohol, iné závislosti, masový rozpad rodín, deti bez rodičov. Myslím že nie je treba pokračovať, iste to dôverne poznáš sám.

Ako sa má v tom všetkom orientovať človek, ktorý chce len v pokoji, dôstojne a v zdraví prežiť svoj život?
Zdá sa (ak sa mýlim - prosím oprav ma), že možnosť žiť dôstojne ako človek, sa pomaly-ale isto stáva luxusom.
Už ani viera nie je uchránená pred škandálmi...

Dnes už nie je neslušné spáchať zločin - pokiaľ Ti na to nikto nepríde a nezažaluje Ťa.
Dnes existuje len jediná neslušnosť- neslušnosť nemať peniaze.
Máš peniaze? Máš veľa peňazí? Automaticky si ctihodný občan. Čo na tom, že si práve kmotrom v nejakej ctihodnej rodine z juhu Talianska. Cosa Nostra, alebo tak nejak sa tomu hovorí ...
Ako má v tom človek žiť a nestratiť vlastnú dôstojnosť? Tlak negatívnych okolností je neprestávajúci a neklesá. Skôr naopak, rastie!
To je otázka.
Aj ja v tom všetkom žijem. Ľúbim, nenávidím, nádejám sa a aj si zúfam. Priamo sa ma to všetko dotýka a ... často bolí. Musím hľadať pre seba odpovede na tieto otázky.

Pokúsim sa Ti teda ponúknuť jednu z možných odpovedí.
Netvrdím, že to bude odpoveď najlepšia zo všetkých možných a jediná správna. To nie.
Bude to iba odpoveď, ktorá mne osobne dáva určité východiská z mojej zamotanej, ľudskej situácie. Ktovie, možno si v nej nájdeš aspoň inšpiráciu pri hľadaní Tvojich odpovedí.
Priznávam sa dobrovolne, že mnohé odpovede nie sú "originál moje". Ale do čerta aj s originalitou, hlavne že to pomáha...

Teda hľadám odpoveď na otázku: "Ako sa mám stavať k realite, ktorá je často hrozivá, bezútešná až desivá?"

...pokúšal som sa pred tým všetkým zatvárať si oči. Nevidieť to. Nepomohlo ...
Nebezpečenstvá, beznádej ani strach ma neopustili. Dokonca to bolo ešte horšie ako s "otvorenými očami".

Dobrý človek mi radí:
-Zháňaj majetok, rozkoše a uznanie len natoľko, koľko potrebuješ na to, aby si mohol žiť v zdraví, ako slušný človek. Nič viac. Všetko nad to Ti prinesie zbytočné problémy.

Poviem Ti : "Mal pravdu!"
Aj pri pití alkoholu je veľmi dobré, ak človek má svoju "mieru" a vie čo si dovoliť môže a čo už nezvládne.
Je však veľmi dôležité povedať, v akej súvislosti mi to radí. Neradí mi to pri pive...
Ten človek už nežije medzi nami... už viac ako 350 rokov.
Napriek tomu si chodím k nemu pre rady a on mi ochotne odpovedá. Čím presnejšie postavím moje otázky, tým presnejších odpovedí sa mi dostáva.
Vôbec nezáleží na tom či mal nejaké meno. Dokonca nezaleží ani na tom, či to bol muž alebo dáma.
Zanechal nám dielo... pánečku a že tam toho je !

Chodím si pre rady k človeku, ktorého považujem za múdrejšieho ako som ja. Tu sa za svoju skromnosť nehanbím. Veľmi rád si nechám poradiť ak mi reálne hrozí - že ma zase raz bude niečo bolieť... na tele, na duši...bolieť...

To nie je všetko, čo mi poradil. Prezradil mi aj (a naozaj sa mi to potvrdilo),
že je v mojich silách, aby som v mojom vnútri efektívne bojoval s hrozivými, bezútešnými až desivými situáciami, ktoré mi stále život občas prináša.

Skutočne dokážem ...občas... svojimi úvahami vyvažovať tlak nepriaznivých životných udalostí. Mám síce aj to, čomu sa hovorí rozum, ale to nie je jediné čo mám!
Mám predsa (a nielen ja) svoju myseľ, ktorá naozaj obsahuje aj rozum, no sama je pre mňa neporovnateľne viac, ako len chladný rozumový kalkul. Ona mi poskytuje všetko čo potrebujem!
Čím viac pozornosti jej venujem, tým krajšími darmi ma obdarúva.
Svet a ľudia v ňom sú v reále stále aj naďalej ku mne občas krutý, na tom sa nezmenilo nič. Zmenilo sa však to, že som stratil nepriateľov "na život a na smrť". Okrem iného...
Prečo?
No jednoducho preto, že dnes mojim neprajníkom odpúšťam akosi rýchlejšie, len aby som už čím skôr mohol opustiť ich krivdy a venovať moje sily pre seba samého. Všetky možné moje sily!
Míňať moje sily a schopnosti na to, aby som sa niekomu pomstil za krivdy - mi pripadá ako trestuhodné mrhanie vlastnou životnou energiou.
Ty sám si potrebuješ škodiť?
No vidíš! Aspoň mi ľahšie porozumieš.

Skrátka a dobre vďaka mojmu dobrodincovi a skvelým priateľom sa v mojej mysli kedysi dávno narodil "nový svet". Priestor, o ktorom som síce čosi tušil, ale nevedel som ako ho mám nájsť, ale hlavne som nič ani len netušil, ako by sa mi taký svet mohol v mojej duši narodiť.
Je to svet takpovediac paralelný s tým, čo ako súčasník prežívam - s jedným malým rozdielom:
- Veci v ňom sa nedejú preto, aby mi uškodili. Veci sa v ňom dejú podľa toho, ako sa mi darí rozumieť príčinám, ktoré nevyhnutne vedú k svojim dôsledkom.
V podstate je to veľmi zaujímavý svet. Som to ja a predsa to nie som iba ja!
Som hýbateľom udalostí odohrávajúcich sa v mojom "paralelnom" svete a predsa často nevychádzam z údivu, čo všetko nečakané sa v mojej duši odohráva. A to nie je všetko!

V mojom "paralelnom svete" som síce ja vedomým "Pánom bohom" , uvedomujúcim si všetko dianie. Lenže ... a to je pre mňa mimoriadne zaujímavé - možno aj Tebe bude... do môjho paralelného sveta vstupujem často aj v spánku!
Ak si uvedomíš, že v spánku sa ľudská myseľ obnovuje a prebudováva celá (nielen to čo vieme, čo si uvedomujeme), potom pochopíš, že v spánku majú obrovský vplyv na osobnosť človeka najsilnejšie sily ľudskej mysle ... áno, naše podvedomie!
...prespíme takmer tretinu života...

Možno si vravíš - toto je blázon, blázon!
:)
No a čo? Je tam toho, tak som u Teba blázon :)
Som však vo svojom šialenstve šťastný!
Mimochodom, vôbec nie náhodou si sa v týchto mojich niekoľkých vetách o mojom "paralelnom svete" nestretol so slovom nešťastie, smútok, bolesť, nepriateľ.
Dianie v mojom paralelnom svete - to sú tie sily, ktoré dokážu efektívne vyvažovať tlak vonkajších nepriaznivých okolností.
Ja sa predsa nepotrebujem zamotávať do "pavučín" mojich nedostatkov. Stále ostávam len slabým človekom, to len svet mi prestáva pripadať hrozivý, bezútešný až desivý.
Ja predsa nepotrebujem híkať nad neznámymi vecami ako osol. Ani do neba hrozivo dvíhať päste...
Len si potrebujem riešiť moje životné situácie teraz a tu, najlepšie s matematickou nevyhnutnosťou.
A to ani zďaleka nie je všetko !!!

Tak napríklad aj toto mi radí môj dobrodinec. To isté radím aj ja Tebe.
Šťastným môže byť človek aj "na triezvo", bez alkoholu. Dokonca som presvedčený, že človek pod vplyvom alkoholu si sám likviduje to najcennejšie, čo na svete má... zdravie a sviežu myseľ.
Alkohol je v porovnaní s ľudským mozgom a jeho endorfínmi úbohé nič!
PS: - nie som abstinent... :)

Čo som Ti človeče chcel povedať, povedal som. Je na len Tebe ako si s tým naložíš.
Isté je len jedno - môžem Ti to len a len doporučiť.
Každý je však strojcom vlastného osudu.
Držím Ti palce.
Ahoj

ivan bračok
Neurobik - Kalinovo